Nie sme na jednej lodi

Pre niektorých je vírus poslom zmeny globálneho vedomia. Iným zničil životy, živobytie a vzal im ich blízkych, ktorí zomierali osamote lapajúc po dychu na nemocničnom lôžku. Všetko toto sa deje súbežne.
Tiež dúfam, že sa svet zmení trvalo k lepšiemu na základe skúseností, ktorými si teraz prechádzame. Veľa ľudí si však toto obdomie bude pamätať ako plné utrpenia, v ktorom odpočítavajú dni, kedy sa to už preboha skončí, aby si mohli nájsť prácu a uživiť svoje rodiny, opustiť svoje osamelé štyri steny alebo dostať objatie a pripomenúť si hodnotu ľudského dotyku.

Eddie Stern vo svojom newslettri zdieľal pár riarkov od neznámeho autora, ktoré mu zaslal jeho kamarát Vivek Menon z Mumbai. Ide o tento text:

NIE SME NA JEDNEJ LODI

Počúvam odvšadiaľ, že sme všetci na tej istej lodi.

Nie je však tomu tak.

Sme spolu v tej istej búrke, ale nie v tej istej lodi.

Vaša loď už mohla stroskotať, zaťial čo moja ešte nie.

Alebo naopak.

Pre niektorých nastolila karanténa ideálne podmienky: čas na reflexiu a opätovné spojenie sa so sebou.

Pohodička v papučkách s pohárom whiskey alebo šálkou čaju.

Pre iných ide o zúfalú krízu.

Ďalší čelia samote.

Iní majú pokoj, čas na oddych a dovolenku.

A zase iných gniavi pálčivá otázka: Ako zaplatím všetky svoje účty?

Niektorí utiekli hrobárovi z lopaty, iní kvôli vírusu stratili blízku osobu alebo nevedia, či to ich milovaná osoba prežije. A zase ďalší celú situáciu zľahčujú, že veď sa nič hrozné nedeje.

Niektorí z nás, ktorí sme zdraví sa možno vírusom nakazíme a iní sa zase cítia neohroziteľní a asi ich to riadne zaskočí, ak sa vírusom nakazí niekto, koho poznajú.

Niektorí veria v Boha a očakávajú počas tohto roka 2020 zázraky.

Iní vravia, že to najhoršie ešte len príde.

Takže, priatelia, nie sme na jednej lodi.

Zažívame obdobie, v ktorom sa naše vnímanie a potreby totálne líšia.

Každý z nás vzíde z búrky svojím vlastným spôsobom.

Niektorí opálení zo slnenia sa pri vlastnom bazéne. Iní s jazvami na duši (kvôli neviditeľným dôvodom).

Je veľmi dôležité pozrieť sa aj za to, čo sa javí na prvý pohľad. A nielen sa pozrieť, ale skutočne aj vidieť, vnímať.

Pozrieť sa za politické názory, za náboženstvo a ďalej za nos na svojej tvári.

Nepodceňujme bolesť iných, ak ju necítime.

Nesúďme dobrý život toho druhého, nezatracujme zlý život toho druhého.

Nesúďme.

Nesúďme toho, kto má nedostatok, ani toho, kto má nadbytok.

Všetci sme na rôznych lodiach a všetci sa snažíme prežiť.

Dovoľme každému plaviť sa po vlastnej trase s rešpektom, empaticky a zodpovedne.

--autor neznámy

Veľmi ma tento text zasiahol. Je to podľa mňa presne tak, nie sme na jednej lodi, ale sme v rovnakej búrke v tom istom oceáne. A na mori si námorníci navzájom vždy pomáhajú, pretože vedia, aký nebezpečný a nehostinný vie oceán byť.
Od marca sme svedkami neskutočnej mobilizácie ľudí, nezištnej pomoci a starostlivosti o slabších. Nech ide o akokoľvek malý alebo veľký čin, zrazu sa tento svet zmenil na jedno úžasné miesto a to vďaka kríze.

Ak nám však ide o trvalú zmenu vo našom vedomí, bude si to vyžadovať ešte veľa práce.

Pýtam sa: "Čo všetko to bude obnášať, aby sme z tejto krízy vyšli silnejší a uvedomelejší? Čo budem musieť urobiť/dať a čoho sa vzdať, aby som spôsobil/a zmenu? Čo ak nebude zmena taká výrazná alebo ďalekosiahla, v akú veľa z nás dúfa? Čo môže zmene zabrániť a ako môžem prispieť k tomu, aby sa zmena predsalen udiala?"

Pozitívne myslenie treba vyvážiť úvahami o možných prekážkach, čo nám dodá silu čeliť ťažkým situáciám. Ak budeme len pozitívne myslieť, naša myseľ si bude myslieť, že už sme to vyriešili a nebudeme tým pádom na ničom pracovať, aby sme sa dostali tam, kam sa chceme dostať. Pozitívny prístup treba vyvážiť realistickým pesimizmom (ide o spôsob ako ukočírovať svoje očakávania a zvýšiť svoju motiváciu) a vtedy si pestujeme mentálnu odolnosť, aby sme vedeli čeliť výzvam a vedeli sa vyrovnať so sklamaniami.

Vyrovnať sa so sklamaním znamená, že keď spadneme, sme na to pripravení, keďže ide o jeden z možných scenárov, a vďaka príprave sa vieme celkom rýchlo pozviechať. Ľahšie to celé prekonáme. Duchovná prax je častokrát presne o tom, ako sa vyrovnať s pádmi, uchovať si silu a entuziasmus pre opätovné pokusy napriek ťažkým chvíľam. Na prekážky sa pozrieme z iného uhla pohľadu a dokážeme stresujúce situácie pretaviť do nových výziev a rastu.

Ďakujem Vivekovi, že mi text poslal a ďakujem neznámemu autorovi.

A ja ďakujem Eddiemu, ako krásne to napísal.

Namaste

Martina